“TOTENTANZ”

3. 4. – 30. 5. 2014
kaštieľ Oščadnica
kurátorka: Zuzana Sýkorová
Prvá autorská výstava Bélu Faragó na Slovensku, v Kysuckej galérii v Oščadnici predstavuje súbor 60-tich kresieb, malieb a gvašov komorných
formátov, ktoré začali vznikať v časovom vymedzení okolo roku 2006.
Béla Faragó oslobodzuje tému smrti z jej spoločenského tabu, vládnuceho v dnešnej vyspelej civilizácii. Nadväzuje na historickú tradíciu, spoločnú
pre európske krajiny s podobnou kultúrou a religiozitou. Rozvíja stredoveké ikonografické témy Tanca smrti a staršieho Tanca mŕtvych, ktoré sa
začali kreovať do svojej ustálenej podoby v polovici 14. storočia, počas veľkých morových epidémií, v opakovaných vlnách postihujúcich celú
Európu. Tanec smrti názorným a zrozumiteľným spôsobom interpretoval myšlienku, že Smrť si môže prísť pre každého, nečakane, bez ohľadu na
vek a spoločenské postavenie, so všeobecným vedomím, že všetko podstatné v živote človeka bude posudzované až vo večnosti. Dlhodobou
tradíciou zobrazovania v západoeurópskych, sčasti aj v stredoeurópskych krajinách získali Tance smrti jasnú podobu a pevné kompozičné
usporiadanie, vychádzajúc z inšpirácie latinskou skladbou Vado mori alebo francúzskou stredovekou Legendou o troch mŕtvych a troch živých.
Béla Faragó vo svojom vlastnom Tanci smrti hľadá zmysel ľudského konania, poukazuje na niektoré nové aspekty smrti, ktoré vo dvoch svetových
vojnách a početných vojnových konfliktoch prinieslo 20. a 21. storočie. V uvedenom kontexte spochybňuje nevyhnutnosť a nepredvídateľnosť
smrti, poukazuje na jej zbytočnosť, nezmyselnosť, a zároveň brutalitu a krutosť, ktoré sa dejú obvykle v mene „vyšších cieľov“.
Z pohľadu histórie tradičné kompozície tancujúcich kostlivcov vedú svojský dialóg s masovými scénami smrti a brutálneho vraždenia. Optikou
blízkou masovokomunikačným prostriedkom autor zobrazuje pracovné a vyhladzovacie tábory, pozemné bojové operácie, jadrové výbuchy,
bombardovanie miest, nové spôsoby modernej „čistej“ vojny.
Vedľa seba kladie osamotené, napriek expresivite výrazu paradoxne dôverne pôsobiace postavy kostlivcov v tanečných pózach a odosobnené
anonymné masové scény zomierania, sprostredkované estetikou reportážnych fotografií a dokumentov. Sám autor charakterizuje svoju tvorbu
slovami: „Moje obrazy a kresby sú určitým štúdiom kritického myslenia, ktoré skúma, prehodnocuje, hľadá a neuspokojí sa s rýchlymi riešeniami, zaužívanými klišé a povrchnými odpoveďami...“ Zuzana Sýkorová